Alvex Garden - Svet exotických rastlín

?al?ie informácie:

Synonýmum:

Iné názvy v rôznych jazykoch:

Slovenský: Asimína, Pavpav,
?esky: Asimina, Mu?oul, Pavpav
Anglicky: Indiana Banana, Pawpaw,
Francúzsky: Asiminier,
Nemecky: Papau,

Vzhľad: Asimina_triloba

V závislosti od podmienok, ale aj od kultiváru dorastá Asimína od 3m do zhruba 7-8m. Má peknú, pravidelnú, vajcovitú a? pyramidálnu korunu. Je to opadavý, ovocný strom. Listy sú jednoduché, mierne ovisnuté, elipsovité ( kto pozná Anony, tak sú takmer identické len vä??ie). Ich d??ka mô?e dosahovať aj 25, prípadne a? 30 cm a ?írku 7 a? 10 cm. Dávajú rastline zaujímavý tropický vzhľad. Pribli?ne v strede jesene listy ?ltnú a za?ínajú opadávať. Rastlina vyhá?a nové listy pomerne neskoro – uprostred a? koncom jari (v závislosti na teplotách ) a po zakvitnutí.

Asimína tie? ?asto vyhá?a prízemné výhonky. Ak z nej chceme mať strom a nie ker, tak tieto výhony odstra?ujeme. Inak sa jej príli? netreba venovať – ?o sa týka vzhľadu, preto?e sa dobre tvaruje sama. Ak ju pestujeme v skleníku, alebo v zimnej záhrade, tak vä??inou nemáme veľa miesta a vtedy je vhodné výhony skracovať. V skleníkoch toti? pri optimálnych podmienkach mô?e za tri mesiace narásť aj o 1,5 m. Inak rastie relatívne pomaly, zvlá?ť, ke? je rastlina mladá.

Kvety:
Spiace zamatové, tmavohnedé puky vyrastajú z pazúch minuloro?ných listov. Objavujú sa na rastline e?te pred olistením. Be?né obdobie kvitnutia je dlhé cca. 3 a? 6 tý?d?ov v období od marca do mája, v závislosti od odrody, oblasti a klimatických podmienok. Kvet pozostáva z 2 praslenov po 3 korunných lístkoch, kalich má 3 kali?né lístky. Ka?dý kvet má viacero vaje?níkov, ?o vysvetľuje fakt, ?e z jedného kvetu sa mô?e vyvinúť viacero plodov. Kvety majú kali?kovitý tvar, sú pomerne veľké (3-4cm), vä??inou purpurové u niektorých kultivarov a? hnedé. Okolo piestika je nahlu?ených mno?stvo ?ltých peľových ty?iniek. Zhluk týchto ty?iniek je taký hustý, ?e pripomína ?ltú guľu. Z tejto „guli?ky“ tr?í len blizna. Vä?ina kultivarov je cudzospra?ných. Ak chceme mať s kvetou aj úrodu, musíme mať teda minimálne dve rastliny, ktoré nepochádzajú z toho istého klonu. Existujú u? aj samospra?né kultivary. Zvlá?tnosťou kvetu Asimíny je, ?e nevoní, ale smrdí. Pach kvetu trochu pripomína skazené mäso. V?ely nepreukazujú záujem o opeľovanie Asimíny. Ich náv?teva kvetu Asimíny je len sporadická, viac menej náhodná. Úloha opeľovania tak ostáva na niektorých druhoch múch a chrobákov. Pre domácich pestovateľov je mo?né vyu?iť aj ru?né opelenie.

Plod:

Plod Asimíny je najvä??ím jedlým ovocím spomedzi rastlín pochádzajúcich z Ameriky. Je stredne veľký a? veľký (t.j. 60-140g a? 300-450g a je dlhý 7,5 – 15cm) – v závislosti od mno?stva plodov v trse a od kultivaru.

Plody majú rôzny odie? farby poko?ky, ale vä??inou sú to odtiene svetlo zelenej a? ?ltej farby. Tvarom pripomínajú obrovskú fazuľu, alebo niekedy mango, prípadne sa mô?u niektoré plody podobať hru?ke. Plody majú krémovitú du?inu, v ktorej sa nachádza zvy?ajne 10-14 pribli?ne 1cm veľkých semien, ulo?ených v dvoch radoch. Semená sú jedovaté ( tak, ako u Anony ). Plody Asimíny rastú vä??inou v strapcoch zlo?ených z viacerých plodov (do 9). Zrelé ovocie je mäkké, má tenkú ?upku a vyzna?uje sa výraznou vô?ou. Pri dozrievaní sa niekedy na ovocí objavujú ?iernasté ?kvrny, ktoré nemajú ?iaden vplyv na chuť, alebo kvalitu ovocia. Du?ina je v závislosti od kultivaru aromatická a? silne aromatická a taktie? aj jej farba je v závislosti od kultivaru iná. Naj?astej?ie je du?ina ?ltá, potom sa vyskytuje aj biela a oran?ová du?ina. Chuť pripomína zmes ovocia. Nedá sa prirovnať jednozna?ne k nejakému ovociu. Niekedy pripomína viac anonu, inokedy viac ananas, alebo mango, Naj?astej?ie v?ak du?inatá konzistencia plodu pripomína banán. Asimína je bohatá na minerály a vitamíny.

Kultivary:
Vzhľad jednotlivých kultivarov a chuť ich ovocia sa ?asto výrazne lí?ia. Niekoľko najbe?nej?ích kultivarov - z hľadiska kvality patria následujúce kultivary medzi najlep?ie:

ADAM’S SECRET – veľké ovocie - 280 a? 320g, málo semien, ?upka ostáva zelená aj po dozretí

DAVIS – malé a? stredne veľké ovocie, dlhé do 13cm, ?ltá du?ina a zelená ?upka. Semená sú relatívne veľké. Ovocie má príjemnú chuť. Odporú?a sa usklad?ovať v chladných skladovacích priestoroch. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v ?táte Michigan Corwinom Davisom v roku 1959. V SR a ?R u? úspe?ne pestovaná.
Dozrieva za?iatkom októbra.

MANGO - Farba plodov (primerane aj chuť) podobné mangu (oran?ovo-?ltá). Plody sú veľké a chutné, odli?né od ostatných kultivarov. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v Tiftone, v ?táte Georgia Majorom C. Collinsom v roku 1970. Mohutný vzrast.

MARY FOOS JOHNSON – podobný kultivar ako Sunflower, av?ak nevykazuje schopnosti samoopelenia.

MITCHELL – vysoko cenená odroda, stredne veľké ovocie. Dobrá a? výborná plodnosť. Du?ina je zlatá, ?upka je ?ltkastá, ovocie má málo semien a má znamenitú chuť. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v ?táte Illinois Josephom W. Hickmanom v roku 1979.
Veľmi skorá odroda ! Mo?no ju pestovať aj v hor?ich podmienkach (nadmorská vý?ka)

NC-1 – hybridný semená? kultivarov Davis a Overleese; vy?lenené R. Douglasom Campbellom v ?táte Ontario, Kanada v roku 1976. Veľké plody - v priemere majú 340g, málo semien; ?ltá tenká ?upka a du?ina; skoré dozrievanie - v Ontáriu dozrieva v polovici septembra. Pomerne dobre plodná odroda.

OVERLEESE – veľké ovocie, v strapcoch po 3 - 5. Má menej semien, ale sú vä??ie. Du?ina je ?ltej a? ?lto-oran?ovej farby. Znamenitá chuť. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v Rushville, v ?táte Indiana W.B. Wardom v roku 1950. Dozrieva zhruba v polovici októbra.

PROLIFIC – stredné a? veľké ovocie zhruba 200 a? 220g, ?ltá du?inaaj ?upka, výborná chuť. Vy?lenené Corwinom Davisom v Bellevue, v ?táte Michigan v strede 80.rokov. Skorá odroda - dozrieva koncom septembra a? za?iatkom októbra. Plodí veľmi skoro po výsadbe.

REBECCA'S GOLD – Malé a? stredne veľké plody tvaru obli?ky - 85 a? 170g, ?ltá du?ina - výnimo?ná a sladká chuť, vyselektované zo semien Corwina Davisa v Bellevue, v ?táte Michigan J.M. Rileyom v roku 1974. Táto odroda je vhodná na juh Slovenska a na chránené polohy. Neskorá odroda.

GEORGIA – privátne vyselektovaný kultivar z rastlín pestovaných na juhu Európy. Patrí medzi skoré odrody, plody sú velkostne relatívne vyrovnané, du?ina je ?ltá, lahodnej chuti.
Zdá sa, ?e chladná zima plná snehu má pozitívny vplyv na kondíciu rastliny.
Objavitel tohoto kultivaru vydal prísny zákaz na neautorizovaný predaj a mno?enie (kúpou tohoto kultivaru súhlasite s plnou zodpovednosťou za prípadné ?kody spôsobené neautorizovaným mno?ením, alebo predajom).

SUNFLOWER – ovocie je stredne veľké a? veľké - 170 a? 225g. Du?ina je zlatá / má maslovitú farbu, ?upka ?ltkastá. Má relatívne málo semien. Ovocie má príjemnú chuť. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín z Chanutu, v ?táte Kansas Milom Gibsonom v roku 1970. Tento kultivar vykazuje schopnosť samoopelenia. Nie je to v?ak zrejme 100% schopnosť, preto?e opelenie nie je v?dy zaru?ené. Niekedy je opelenie vä??ie, inokedy veľmi slabé (aj napriek ru?nému doopeleniu) Pri samoopelení sú plody ni??ej kvality. Dozrieva zhruba v polovici októbra.

SWEET ALICE – stredne veľké ovocie. Kultivar je veľmi plodný. Ovocie má ?ltú du?inu a príjemnú chuť. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v západnej Virginii Homerom Jacobsom z Ohája v roku 1934. Rastlina rastie pomal?ie, je ni??ia, ale s pekným tvarom.

TAYLOR – malé ovocie v strapcoch, v ktorých je do 7 plodov, ?ltá du?ina, zelená ?upka. Ovocie má jemnú a znamenitú chuť. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v Eatom Rapids, v ?táte Michigan Corwinom Davisom v roku 1968.
Skorá odroda, odolná - vhodná aj do hor?ích podmienok.

TAYTWO – mimoriadne skorá - dozrieva za?iatkom a? v polovici septembra, stredne plodná odroda, ktorá v?ak plodí veľké plody - 285 a? 300g. ?ltá du?ina, svetlozelená ?upka. Vynikajúca chuť o ktorej sa hovorí, ?e pripomína vanilkový puding. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v Eatom Rapids, v ?táte Michigan Corwinom Davisom v roku 1968. Niekedy je názov písaný Taytoo. Túto odrodu je mo?né pestovať aj v hor?ích podmienkach.

WELLS – rôzne velké ovocie – niektoré plody sú mimoriadne veľké( aj vôbec najvä??ie u Pavpav - 400g), iné plody sú malé. Du?ina je oran?ovej farby, ?upka je zelená. Ovocie má jedine?nú chuť. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín v Salem, v ?táte Indiana Davidom Wellsom v roku 1990. V tomto roku zárove? tieto plody zvíťazili v národnej súťa?i USA, ako najlep?ie.

WILSON – veľmi obľúbená odroda, stredne veľké a? veľké plody, ?ltá ?upka, zlatistá du?ina. Dobrá plodnosť, neskor?ia odroda. Vyselektovaný kultivar z divorastúcich rastlín na vrchu Black Mountain, v ?táte Kentucky Johnom V. Creechom v roku 1985.

Vyu?itie:

Asimína zatiaľ nie je komer?ne vyu?ívaná, aj ke? proces jej „udomác?ovania“ u mnohých pestovateľov je v plnom prúde. Zrelé ovocie je pre výraznej?ie komer?né ú?ely málo vyhovujúce aj preto, ?e je rýchlo skaziteľné - jeho skladovateľnosť je krátka len zhruba 2-3 dni. Pri schladení ho v?ak mo?no skladovať a? do 3 tý?d?ov. Ovocie sa preto naj?astej?ie jedáva surové, alebo sa pou?íva na výrobu zmrzliny ?i kolá?ov, aj ke? u niektorých citlivej?ích ľudí mô?e vyvolať ?alúdo?né problémy. Du?ina ovocia je vysoko vý?ivná. V sú?asnosti je asimína intenzívne skúmaná v rámci viacerých výskumov. Listy a vetvy rastliny obsahujú látky so sľubnými protirakovinovými vlastnosťami.

Pestovanie a mno?enie:

Rastline vyhovuje stredne vlhká a? vlhká, av?ak dobre odvodnená, mierne kyslá a? neutrálna a úrodná pôda. V domovine zná?a ?iasto?ný tie? aj plné slnko. V na?ich podmienkach - v na?ich zemepisných ?írkach je treba voliť slne?né stanovi?te. Mladé rastliny ( semená?e ) sú v?ak veľmi citlivé na plné slne?né svetlo a v prvom roku, alebo dvoch je pre ne vhodné filtrované slne?né svetlo. Veľké, voľne visiace listy je lep?ie nevystavovať silnému vetru. Vietor ich doká?e ľahko odtrhnúť, alebo poriadne roztrapkať. V na?ich podmienkach je to v?ak vzácnej?í jav - u nás nemáme (na?ťastie) hurikány a podobné nepríjemnosti.

Asimína potrebuje pravidelné zavla?ovanie po?as obdobia rastu. Pôda by mala byť udr?ovaná vlhká, nie v?ak podmo?ená. Odporú?a sa hnojenie dva razy do roka organickým, alebo granulárnym hnojivom bohatým na draslík.

Zvy?ajne nie je potrebné rastlinu tvarovať, strihať, ale je dobré odvetvovanie - hlavne uhynutých, zni?ených, alebo svojvoľne rastúcich vetiev, vä??inou je to v?ak len v malom rozsahu. Pri pestovaní v skleníku je rastline dobré skracovať vetvy, preto?e v skleníkových podmienkach majú rýchle a veľké prírastky. V skleníku by teda pomerne rýchlo mohli neupravované rastliny dosiahnuť strop skleníka a mladé listy a vetvi?ky na vrchole rastliny by sa tak mohli páliť od slne?ného ?iarenia a príli? veľkého tepla pod sklom. To v?ak nie je jediný problém, v skleníku ur?ite nie je ?iadúci takýto prudký rast rastliny.

Klí?enie Asimíny je hypogénne, t.j. výhonky sa objavia bez akýchkoľvek klí?nych listov. Pri ideálnych skleníkových podmienkach mo?no o?akávať klí?enie asi za 6-7 tý?d?ov po predchádzajúcej 3 mesa?nej stratifikácii v chlade. V be?ných vonkaj?ích podmienkach semená zasadené na jese? vyklí?ia a? nasledujúci rok v júli, alebo v auguste. Pred tým, ako sa objavia výhonky, rastlina vy?enie cca. 25cm dlhý kore?.

Rozmno?ovanie odrezkami vä??inou nemá úspech. Na Asimínu mo?no pou?iť akýkoľvek spôsob ?tepenia, neodporú?a sa v?ak ?tepenie typu „T“. Semená?e nededia vlastnosti rodi?ovských rastlín. Do plodnosti, ktorá je neskorá, a? veľmi neskorá nastupujú a? za mnoho rokov.

Pôvod a výskyt:

Asimína má pôvod v lesoch mierneho pásma na východe USA. Odroda American Indian bola roz?írená naprie? východnej ?asti USA do východného Kansasu a Texasu a z oblasti Veľkých jazier a? takmer na Golfské pobre?ie. Pôvod Asimíny v USA dokazujú aj fosílie.

Choroby a ?kodcovia:

Na Slovensku pestovaných Asimínach zatiaľ neboli zaznamenané ?iadne choroby ani výskyt ?kodcov.
Jediným problémom by sme mohli ozna?iť ni??iu odolnosť mladých rastlín a ?erstvo presadených rastlín na preschnutie a taktie? na priame slnko, ( vi? kapitola pestovanie a mno?enie )
Taktie? vo svojej domovine je Asimína relatívne nenáchylná na choroby, vrátane odolnosti vo?i hube Armillaria.
V pôvodných oblastiach výskytu je be?né, ?e mladé vetvy okusujú zajaci, vysoká zver, plody ob?ierajú veveri?ky apod. Larva mory (lastovi?ko-chvostej ) sa ?iví výhradne po?ieraním mladého lístia Asimíny, av?ak nikdy nie vo veľkých mno?stvách. Prípadná prítomnosť slimákov, alebo ucholakov mô?e byť kontrolovaná ich predátormi.

Príbuzné a podobné:

Asimina incarna, A. longifolia, A. obovata, A. parviflora, A. pygmaea, A. reticulata, A. tetramera, A. X nashii. Týchto osem druhov Asimíny rastie na juhovýchode USA.